Elektronický lexikón slovenského jazyka

Vysvetlivky

Úvod
Zásady spracovania slovníka
Schéma stavby hesla
Zoznam skratiek
Vyhľadávanie v plných textoch

Zásady spracovania slovníka

Typ a cieľ slovníka

Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ) je jednojazyčný výkladový slovník jednozväzkového typu. Jeho cieľom je zachytiť a lexikograficky opísať najpoužívanejšiu slovnú zásobu súčasnej spisovnej slovenčiny v rozsahu asi 60 000 slov. Je určený všetkým používateľom slovenčiny, osobitne žiakom a študentom a tým, čo spisovnú slovenčinu používajú profesionálne.

Výber lexikálnych jednotiek a ich významov

Jednozväzkový typ výkladového slovníka podmieňuje to, že KSSJ zachytáva slovnú zásobu slovenčiny v prísnom výbere. Dôraz sa kladie na jadro slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny. Tvoria ho základné neutrálne aj rozličným spôsobom príznakové lexikálne jednotky (t. j. slová a ustálené slovné spojenia rozmanitého typu) charakteristické pre dorozumievanie v základných sférach života súčasnej spoločnosti, a to v hovorenej i písanej podobe. Z príznakových lexikálnych jednotiek sa zachytávajú predovšetkým hovorové, knižné, všeobecne rozšírené odborné a expresívne prostriedky. Takýmto výberom sa sleduje aj normatívna, resp. kodifikačná funkcia slovníka. Slovník ju plní tým, že spracúva napospol spisovné lexikálne prostriedky, ako aj tým, že tieto prostriedky hodnotí zo štýlového hľadiska. Normatívna funkcia sa sleduje ďalej tým, že slovník zachytáva aj časť nespisovnej slovnej zásoby a primerane ju hodnotí. Slovník takto má pozitívne pôsobiť na ustaľovanie normy v slovnej zásobe súčasnej spisovnej slovenčiny a prispievať k všeobecnému zvyšovaniu jazykovej kultúry.

Spomínaný prísny výber lexikálnych jednotiek do slovníka nedovoľuje zaradiť okrajové, výlučné alebo izolované slová a slovné spojenia, ako ani prostriedky obmedzené z hľadiska výskytu v ústnych alebo písomných prejavoch a prostriedky obmedzené z časového alebo územného hľadiska. To značí, že do slovníka sa iba výnimočne zahrnuli úzko odborné, nárečové, slangové, zastarané a zriedkavé výrazy.

V slovníku ako heslové slová nie sú zaradené ani vlastné mená. Výnimku tvoria prípady, keď sú vlastné mená súčasťou frazeológie alebo lexikalizovaných spojení, napr. Euklides, Jób. Na vlastné mená ako východiská tvorenia všeobecných slov sa však poukazuje v heslách spracúvajúcich prídavné mená typu slovenský, jánsky, viedenský. Zo slov súvisiacich s vlastnými menami sa v KSSJ uvádzajú aj názvy jazykov.

Na druhej strane slovník zachytáva nové lexikálne jednotky, ktoré pribudli do spisovnej slovenčiny v ostatných desaťročiach a osobitne po zmene politických a spoločenských pomerov u nás v r. 1989, pričom ide o slová tvorené z domácich základov rozličnými postupmi, ako aj o slová prevzaté z iných jazykov. Osobitná pozornosť sa pritom venuje zachyteniu slov utvorených slovnodruhovým prechodom (typ diskutujúci, vynikajúci, obvinený, nazlostený, slepý ap.) a druhotných (sekundárnych) predložiek typu v súvise s, (ne)rátajúc do toho a i.

Prísnejší výber sa uplatňoval pri pravidelne tvorených prídavných menách s príponami typu -teľný, -ovitý, pri zložených slovách s prvou časťou typu novo-, čierno-, dvoj- ap., ktorých význam možno určiť z významu ich častí, ďalej pri predponových distributívnych a opakovacích slovesách, pri zveličených podstatných menách a ďalších, pri ktorých pravidelným tvorením vznikajú neuzavreté rady slov. Pravdaže, mnohé pravidelne tvorené a často používané odvodeniny sa v KSSJ v súhlase so zásadami uplatňovanými pri výbere lexikálnych jednotiek uvádzajú v širšom rozsahu. To sa týka napr. vzťahových prídavných mien utvorených z podstatných mien, prísloviek a podstatných mien s príponou -osť utvorených z prídavných mien, ďalej zdrobnených podstatných mien, zdrobnených expresívnych slovies a prídavných mien s formantom -k- (spinkať, papkať; maličký, maličičký) a niektorých ďalších skupín slov.

Zásady výberu lexikálnych jednotiek sa analogicky uplatňovali pri výbere významov lexikálnych jednotiek.