Elektronický lexikón slovenského jazyka

Vysvetlivky

Úvod
Zásady spracovania slovníka
Schéma stavby hesla
Zoznam skratiek
Vyhľadávanie v plných textoch

Úvod

Online slovník slovenského jazyka je ukážkou  produktu - SLEX99 – elektronický lexikón slovenského jazyka. Elektronická publikácia SLEX99 vznikla v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV. Na jednom CD-ROM ponúka tri základné diela kodifikujúce súčasnú spisovnú slovenčinu - Krátky slovník slovenského jazyka, Synonymický slovník slovenčiny a Pravidlá slovenského pravopisu. Viac informácií o produkte nájdete na stránke  SLEX99.

Ponúkaná online verzia obsahuje iba časť lexikónu SLEX99, a to Krátky slovník slovenského jazyka. Práca s ním je veľmi jednoduchá. Ak sa zvolené heslo nachádza v slovníku, jeho výklad je okamžite sprístupnený. K dispozícii je aj možnosť listovania v publikácii oboma smermi. Je možné vyhľadávať aj fulltextovo v popisoch jednotlivých hesiel.

Elektronická verzia na rozdiel od tlačenej má doplnené všetky skrátené slová v texte a hypertextovo zviazané všetky odkazy.

Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ) obsahuje odborný opis slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny. Ide o typ výkladového slovníka normatívneho rázu patriaceho k tým základným dielam, ktoré by pri ruke mal mať nielen každý pracovník v oblasti kultúry a školstva, ale vlastne každý aktívny používateľ materinského jazyka. Od výkladového slovníka sa očakávajú odpovede na otázky vznikajúce pri každodennom používaní reči ako hlavného komunikačného prostriedku, ale aj pri plnení iných jazykových funkcií. Slovník takého typu má používateľovi slúžiť nielen ako poradca v otázkach jazykovej správnosti, ale poskytuje orientáciu v oblasti gramatických vlastností slov, zachytáva kodifikovanú pravopisnú podobu lexikálnych jednotiek a uvádza aj poznámky o výslovnosti v prípadoch citlivých z hľadiska jazykovej praxe. Centrom výkladového slovníka je však opis významov jednotiek slovnej zásoby, poukaz na bohaté významové členenie slov, na vzťahy blízkosti pomenovaní, ako aj na vzťahy ich vzájomnej protichodnosti.

KSSJ vznikol v 80. rokoch v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV. Kolektív skúsených lexikografov v ňom nadviazal na prácu na prvom dokončenom slovenskom výkladovom slovníku – šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka (1959–1968). Autori vychádzali z bohatého materiálu slovníkovej kartotéky ústavu, pri doplnenom a opravenom treťom vydaní už aj z najnovšieho počítačového korpusu, ktorý poskytuje široký lexikálny materiál z obdobia deväťdesiatych rokov. Slovník teda zachytáva a spracúva súčasnú slovnú zásobu v rozpätí od začiatku 40. rokov do polovice 90. rokov. Zužitkovali sa v ňom výsledky kritiky Slovníka slovenského jazyka, ktoré vyplynuli z podrobnej analýzy prvého zväzku tohto slovníka v odbornej tlači na prelome 60.–70. rokov a týkali sa najmä normatívnej zložky diela. V najnovšom (treťom) vydaní sa vzali do úvahy zasa hlasy tej odbornej i verejnej kritiky, ktorá sa usilovala prispieť k zlepšeniu diela upozornením na niektoré nedostatky pri prvom vydaní KSSJ. Popri základnom slovníkovom materiáli vyexcerpovanom z beletristických, odborných a publicistických prameňov posledných desaťročí sa autori pri spracúvaní slovnej zásoby opierali aj o výsledky širokého jazykovedného výskumu v oblasti lexikológie, slovotvorby, gramatiky, štylistiky, v oblasti nárečového výskumu i sociolingvistiky. V otázkach výslovnosti autori mohli vychádzať z Pravidiel slovenskej výslovnosti od Á. Kráľa z r. 1984, ktoré ortoepická komisia Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV prijala ako kodifikačnú príručku slovenskej spisovnej výslovnosti. Pravopisná kodifikácia v treťom vydaní KSSJ nadväzuje na Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1991.

Pri jednozväzkovom výkladovom slovníku ide o typ, ktorý sa koncepčne i lexikografickou technikou výrazne odlišuje od veľkých výkladových slovníkov. Rešpektujúc praktické výhody jedného zväzku, usiluje sa na malej ploche podať maximum informácií, t. j. zachytiť slovnú zásobu v jej bohatosti a diferencovanosti. KSSJ zachytáva jadro slovnej zásoby s protiváhou jej okrajových oblastí, ako sú nové slová a oproti nim niektoré slová zastarávajúce, knižné slová a na druhej strane hovorové slová, ako aj frekventované nespisovné výrazy, niektoré termíny atď. Pochopiteľne, že tento výber ohraničuje rozsah slovníka, ktorý mohol obsiahnuť okolo 60000 slov (vrátane slov spracovaných tzv. hniezdovaním, t. j. uvedených pri príslušnom základnom slove). Prednosťou jednozväzkového typu slovníka je to, že poskytuje celostný pohľad na slovnú zásobu a nepodáva iba jednoduchý abecedný zoznam slov. Pozornejší používateľ to môže zistiť na vnútornej jednote slovníka prejavujúcej sa v štruktúre významov slov, vo výkladoch slov príbuzných významových okruhov, vo využívaní synoným a opozít, ako aj v uvádzaní slovnodruhových, gramatických, štýlových a štylistických údajov o slovách. Takáto systematická konfrontácia jednotiek slovnej zásoby je totiž možná iba pri práci s celým lexikálnym materiálom naraz na rozdiel od slovníkov, ktoré vychádzajú postupne. Metóda vnútrojazykového porovnávania je však neobyčajne náročná a aj autori KSSJ sú si vedomí jej úskalí.

S načrtnutým typom slovníka súvisí aj voľba jeho názvu. Keďže nejde o malý slovník, pod ktorým sa bežne rozumie slovník v protiklade k veľkým slovníkovým dielam akademického typu, ale o slovník informačne mimoriadne nasýtený, dali mu autori prívlastok krátky, t. j. stručný. Tým sa zároveň prejavuje nadväzovanie na slovenskú lingvistickú tradíciu.

Citlivým bodom slovníka ako kodifikačnej príručky je hodnotenie slovnej zásoby z normatívneho hľadiska. Normatívna činnosť sa zameriava najmä na prehodnocovanie starších hodnotení jednotiek slovnej zásoby a na primerané zaradenie nových prvkov slovnej zásoby slovenčiny. Pravdaže, normatívna práca sa týkala aj gramatických, slovotvorných a výslovnostných javov. V slovníku sa kodifikovali viaceré progresívne a pravidelné javy (napr. papier – genitív singuláru -a; podoba s kvantitou okrášľovať namiesto doterajšieho okrašľovať, legitímny, morbídny namiesto staršieho legitimný, morbidný) a vo viacerých prípadoch sa prijali variantné podoby, ktoré sú v zhode s dynamikou súčasného stavu nášho jazyka.

Kodifikačný zásah do pravopisnej stránky pomenovaní predstavuje spôsob písania príslovkových výrazov typu dobiela, načisto, odušu, odoka, dočerta. Oproti predchádzajúcemu nejednotnému spôsobu písania a striktnej enumeratívnej kodifikácii s množstvom výnimiek sa uplatňuje jednotný spôsob variantného pravopisu s uprednostnením písania týchto výrazov ako jedného slova. Tento spôsob písania je dnes vývinovo progresívny.

V súlade s dynamickým rozvojom nášho jazyka sa menia viaceré doterajšie štýlové a štylistické kvalifikátory pomenovaní: mnohé slová stratili príznak hovorovosti, príp. expresívnosti, viaceré prvky slovnej zásoby nadobudli príznak knižnosti, zastarávajú alebo priberajú iný, nový štýlový príznak a pod.

Doplnky, opravy a zmeny v 3. vydaní KSSJ vyplývajú z časového odstupu 10–15 rokov od prípravy a vyjdenia jeho 1. vydania, zo zásadných spoločenských a politických zmien po r. 1989 a istých jazykových úprav (súvisiacich najmä s uplatňovaním rytmického zákona), ktoré našli odraz už v Pravidlách slovenského pravopisu z r. 1991:

1. Doplnili sa nové slová, bez ktorých by obraz súčasného spisovného jazyka nebol verný a relatívne úplný, napr. audiokazeta, bankomat, bezdomovec, certifikát, disketa, fax, financovateľ, hovorca, hardvér, manažment, mestotvorný, mikrovlnka, mimosúdny, nadštandardný, neústavný, odštátniť, odídenec, ponovembrový, predajca, predvoľba, privatizovať, procesor, recyklovať, samolepka, spolitizovať, sponzor, triatlon, videokazeta, zatepliť, životnoprostreďový atď.;

2. doplnili sa nové významy pri slovách, ktoré v slovníku už boli, napr. v hesle dcérsky sa doplnil význam „vzniknutý delením z pôvodného”, v hesle konferencia „pravidelne zasadajúci orgán”, v hesle priečka „miesto v poradí získané v súťaži”, v hesle nosič „prostriedok na zvukový záznam…”, v hesle zastrešiť „zahrnúť, obsiahnuť, pojať (podriadené zložky ap.)” atď.;

3. v príslušných heslách sa doplnili súčasné živé spojenia typu progresívna daň, daň z pridanej hodnoty, čierna diera, kreditový systém, ozónová diera, dlhopisová metóda, tvrdé drogy, duchovné vlastníctvo, mobilný telefón, skleníkový efekt, umelý sneh atď.; doplnili sa aj niektoré najnovšie frazeologizmy typu to je iba špička ľadovca; mať rovnakú krvnú skupinu; robiť niečo na doraz; robiť mŕtveho chrobáka; (ne)vedieť, kde je sever; to je gól atď.;

4. v rámci umiestňovania slov v jednej heslovej stati (tzv. hniezdovania) sa dôslednejšie zachytili frekventované systémové odvodeniny (prechýlené podstatné mená s príponou -ka, -kyňa, podstatné mená na -osť, zdrobnené a zveličené podstatné mená, vzťahové prídavné mená s príponou -ový, -ský, príslovky), ktoré sa prv z úsporných dôvodov vynechali, napr. pri množstvo je aj množstvový; pri monolitný je aj monolitne, monolitnosť; pri nekvalifikovaný i nekvalifikovane, nekvalifikovanosť; pri panelák i panelákový; pri programátor i programátorka, programátorský; pri futrál i futrálový, futrálik, pri znalosť aj znalostný atď.;

5. uskutočnili sa opravy, úpravy a zmeny pri výkladoch niektorých slov, najmä tých, v ktorých sa bezprostredne odrazila ideológia a spoločenské usporiadanie predchádzajúceho politicko-ekonomického systému. Týka sa to výkladov slov ako morálka, metafyzika, ľavica, marxizmus, socializmus atď.; neaktuálne spojenia slov v príkladovej časti hesiel sa nahradili súčasnými;

6. oproti pôvodnej koncepcii sa doplnili niektoré gramatické tvary, ktoré napriek svojej pravidelnosti v praxi vyvolávajú váhanie, napr. pri substantívach muž. rodu zakončených na -r, -l: dvojzmysel -slu L -e mn. -y; pazúr -a L -e mn. -y; rozmnožil sa počet kodifikovaných dvojtvarov o prípady inštrumentálu pri číslovkách dva, obidva, oba: za rovnocenné sa pokladajú tvary dvoma/dvomi, obidvoma/obidvomi, oboma/obomi; dvojtvary v genitíve singuláru pri vzoroch dub a stroj sa kodifikujú v prípadoch typu medailón -u/-a, prívesok -sku/-ska, revír -u/-a; dôslednejšie sa zachytili dvojtvary rozkazovacieho spôsobu typu pachtiť pachť/-i!, fujazdiť fujazď/-i!; v súlade s prehĺbeným poznaním sa rozšíril počet obojvidových slovies (s označením dok. i nedok.) typu folklorizovať, pašovať, patinovať atď.; pri gramatických údajoch sa opravili viaceré nepresnosti (napr. v hesle prsia nejde vo všetkých významoch o pomnožné substantívum);

7. sčasti sa odstránil tzv. kruhový výklad, t. j. doplnili sa výklady pri tých heslových slovách, ktoré sa uvádzali ako synonymá namiesto výkladu pri iných slovách, hoci samy pri sebe výklad nemali;

8. spresnilo sa označenie výkladových synoným číslicami v prípadoch, keď sa význam vykladá viacvýznamovým slovom, napr. fixľovať… 2. vykrúcať sa (význ. 4);

9. urobili sa niektoré spresnenia v okruhu štýlového a štylistického, resp. funkčného hodnotenia, najmä pri označovaní hovorových a expresívnych jednotiek slovnej zásoby;

10. osobitne sa vyčlenila nespisovná lexika: obyčajným typom písma sa uviedli heslové subštandardné a slangové slová a takto sa označili aj slová pokladané za chybné z hľadiska spisovného jazyka, pričom sa pri nich za skratkou správ. uviedol spisovný náprotivok;

11. v súlade s Pravidlami slovenského pravopisu z r. 1991 a ich pripravovaným ďalším vydaním sa realizovali niektoré systémové zmeny v oblasti fungovania rytmického krátenia, pričom ide o tieto prípady:

12. pri zachytávaní novších cudzích slov (najmä anglicizmov) sa prejavila tendencia väčšmi uplatňovať domáci pravopis, čo sa odzrkadľuje i v tom, že pôvodné pravopisné znenie sa uvádza obyčajným typom písma: bejzbal, pôv. pís. baseball; kouč, pôv. pís. coach; frekventované anglicizmy, ktoré v slovenčine majú plnohodnotné náprotivky, uviedli sa obyčajným typom písma ako nespisovné, resp. nefunkčné prvky lexiky (boss, broker, billboard);

13. zo súboru hesiel sa zväčša pre svoju neaktuálnosť vynechali všetky iniciálové skratky, ako ROH, ČSAV, ČST, MĽR atď.; nové iniciálové skratky sa do slovníka nezahrnuli;

14. v lexikografickej technike sa upustilo od uvádzania skrátených podôb prihniezdovaných slov v podobe prípon, čím sa slovník stal čitateľnejším aj neslovenským používateľom; variantné podoby heslových slov typu umiest(n)iť sa rozpísali do svojich reálnych podôb umiestniť, umiestiť; skratky gramatického rodu m, ž, s sa pre väčšiu zrozumiteľnosť použili s bodkou (m., ž., s.); skratky slovesného vidu dk a ndk sa v súlade s našou lexikografickou tradíciou uviedli v podobe dok. a nedok.;

15. v novom vydaní slovníka sa odstránili korektorské chyby zistené pri jeho viacročnom používaní (napr. slovo vyznavač, správ. vyznávač v hesle kresťan; hufny, správ. húfny; rímska ríša, správ. Rímska ríša; doplnili sa označenia rodu, chýbajúce gramatické údaje atď.).